KLASICKÝ TANEC AKO NÁSTROJ INKLUZÍVNEJ EDUKÁCIE ŽIAKOV SO ZRAKOVÝM POSTIHNUTÍM: VÝSKUMNÉ ZISTENIA CLASSICAL DANCE AS A TOOL OF INCLUSIVE EDUCATION FOR STUDENTS WITH VISUAL IMPAIRMENT: RESEARCH FlNDINGS

Galina Kubalová - Jana Lopúchová

Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

Abstrakt: Príspevok predstavuje inovatívne výsledky výskumu zameraného na problematiku edukácie žiakov s ťažkým zrakovým postihnutím v oblasti kla­sického tanca ako jedného z determinantov ich kultúrnej participácie a psy- chosociálneho rozvoja. Kľúčovou aktivitou bolo zisťovanie možností využitia klasického umenia v edukácii žiakov so zrakovým postihnutím prostredníc­tvom inkluzívneho edukačno-zážitkového workshopu, ktorý integroval me­tódy špeciálnej pedagogiky, senzorickej integrácie a kognitívnej stimulácie. Vo výskume boli využívané cielene pripravené tyflograťické pomôcky, vizuál- no-haptické materiály, audiokomentáre sprístupňujúce pohybovú zložku ba­letu Luskáčik nevidiacim divákom a interaktívne pohybové cvičenia. Analý­za výsledkov výskumu preukázala rozvoj naratívnej kompetencie nevidiacich, zlepšenie ich priestorovej orientácie a posilnenie sociálnych interakcií. Autor­ky v príspevku tematizujú tri kľúčové roviny - blízkosť (budovanie inkluzívneho spoločenstva), osamelosť (prekonávanie izolácie žiakov) a rezilienciu (zvyšo­vanie psychickej a sociálnej odolnosti prostredníctvom umenia) a ponúkajú ucelený metodologický rámec, odporúčania pre implementáciu umeleckých programov do špeciálnej a inkluzívnej edukácie.

Kľúčové slová: inkluzívna edukácia, špeciálna pedagogika, pohybové ume­nie, zrakové postihnutie.
Abstract: This páper presents innovative research on the education of stu- dents with severe visual impairment through classical dance, highlighting its role as a determinant oftheir cultural participation and psychosocial develop- ment. The study examined the potential of classical art in inclusive education via an experiential workshop integrating special-education methods, senso- ry integration, and cognitive stimulation. Purpose-designed typhlographic aids, visual-haptic materials, audio description enabling blind audiences to access the movement components oi Luskáčik [The Nutcracker], and Inter­active movement exercises were employed. The analysis revealed enhanced narrative competence, improved spatial orientation, and strengthened social interaction among visually impaired students. The authors discuss three key dimensions - intimacy (community building), loneliness (overcoming isola- tion), and resilience (enhancing psychological and social strength through art) - and offer a comprehensive methodological framework with recommen- dations for implementing arts-based programmes in special and inclusive ed­ucation.

Keywords: inclusive education, special pedagogy, movement-based arts, vi­sual impairmen

Úvod

Participácia na kultúrnom živote patrí medzi kľúčové doménové oblasti sociálneho začlenenia ľudí. Avšak pre osoby s ťažkým zrakovým postih­nutím je prístup ku kultúre a kultúrnym dielam neraz podmienený kva­litou opatrení na ich sprístupnenie a ich reálnou implementáciou do edukačných a umeleckých prostredí. V kontexte inkluzívnej edukácie sa preto osobitná pozornosť orientuje na prienik klasického umenia a vyu­žitia špeciálnopedagogických stratégií, ktorý umožňuje nielen estetické splynutie so svetom umenia, ale aj cielene sprostredkované kognitívne, emocionálne a sociálne učenie.

Predkladaná štúdia tematizuje originálny autorský projekt Galiny Kubalovej Luskáčik pre nevidiacich ako modelový príklad inkluzívneho edukačno-zážitkového prístupu, v ktorom sa prelínajú metódy špeciál­nej pedagogiky, prvky senzorickej integrácie a kognitívnej stimulácie  s umeleckými prostriedkami klasického tanca a divadelného predstave­nia. Sústreďuje sa na etapy a nástroje sprístupňovania pohybovej zložky baletu prostredníctvom audiokomentára, vizuálno-haptických materi­álov a tyfiografických pomôcok, ako aj na interaktívne pohybové aktivi­ty, ktoré sprostredkúvajú telesnú skúsenosť a priestorovú predstavivosť nevidiacich účastníkov, Jadrom deskribovaného projektuje inkluzívny edukačno-zážitkový workshop a cielene pripravené tyflografické pomôcky, vizuálno-haptické materiály a audiokomentáre, ktoré preukázali rozvoj naratívnej kompe­tencie, priestorovej orientácie a sociálnych interakcií u účastníkov. Piet Devos uvádza, že prostredníctvom sluchového (príp. hmato­vého) skúmania priestoru, samotnej prítomnosti jednotlivca so zra­kovým postihnutím v divadle alebo hmatového osvojovania si pohy­bu tanečníkov prináša zrakovo postihnutým intenzívne emocionálne zážitky a zmyslovú saturáciu, ktorá je u zdravých návštevníkov v roz­pore s formálnym správaním sa v divadle a odstupom, ktorý je bežný pre vizuálne umenie.^[1] Výsledkom takto koncipovaných experimentov v klasickom tanečnom umení je inkluzívnejší prístup a vnímanie es­tetiky tak, aby sa tvorivý potenciál zmyslových rozdielov nepotláčal, ale posilňoval. Cieľom tejto štúdie je opísať spôsob implementácie jedinečného projektu Luskáčik pre nevidiacich autorkou Galinou Kubalovou do re­ferenčného priestoru špeciálnej pedagogiky a psychológie umeleckého prežívania. Zámerom je opísať metodické postupy, zásady, formy modifi­kácií a nástroje sprístupňujúce projekt a ukotviť ich vo výskumných zis­teniach autoriek.

Teoretické východiská inklúzie v umení a špeciálnopedagogické dimenzie

Inklúzia v umení predstavuje ucelený koncept, ktorého cieľom je odstrá­niť bariéry v prístupe k umeleckým hodnotám a participatívnym formám kultúrneho života. V podmienkach ťažkého zrakového postihnutia je ba­zálnym jadrom inklúzie adekvátna kompenzácia poškodenej vizuálnej modality pomocou multisenzorických stratégií a systematicky pripra­vených sprístupňujúcich opatrení, napr. audiokomentárov, haptických a vizuálno-haptických materiálov, tyfiografických zobrazení, taktilne či­tateľnej scénografie, sprievodných interaktívnych cvičení.

Z perspektívy pedagogiky zrakovo postihnutých je kľúčové rozli­šovať kompenzačné, stimulačné a socializačné prístupy. Kompenzač­né (napríklad audiokomentár a taktilné materiály) plnia funkciu sub­stitúcie a transformácie informácie do iného zmyslami vnímateľného formátu. Kým stimulačné prístupy (riadené pohybové aktivity, haptické spoznávanie póz, kostýmov a rekvizít) podporujú senzorickú integráciu a budovanie mentálnych reprezentácií, socializačné prístupy (koopera- tívne úlohy, zdieľanie prežívania a i.) tvoria bázu pre budovanie blízkosti a prevenciu izolácie.

Psychologické modely umeleckého prežívania zdôrazňujú relačný charakter estetiky - umelecké dielo je stimulus, ktorý sa v prežívaní reci- pienta transformuje na perceptuálno-kognitívnu schému opretú o teles­nú a sociálnu skúsenosť. Pri absencii vizuálnej modality stúpa význam auditívnych, taktilných a proprioceptívnych vstupov; kognitívna integ­rácia prebieha formou amodálnych reprezentácií. Kľúčovými procesmi v tejto súvislosti sú najmä mentálne mapovanie priestoru, naratívna or­ganizácia skúsenosti a emočná regulácia v spojení so spoluprežívaním a rezilienciou. Hudobné a pohybové komponenty umožňujú žiakom so zrakovým postihnutím aktivovať kinestetickú empatiu a vytvárať men­tálne obrazy na základe hmatovej a sluchovej skúsenosti.

Prístupnosť divadelných inscenácií: nástroje a postupy

V súčasnej typológii sprístupňovania divadelného umenia pre nevidia­cich sa rozlišujú tri hlavné komponenty:audiokomentár (živý alebo nahrávaný)

• haptické sprievodné materiály (rekvizity, kostýmové vzorky, reliéfne mapy scény);
• interaktívna senzomotorická facilitácia (pohybové aktivity, hapti- zácia choreografických motívov, práca s rytmom).

Tieto tri komponenty spolu vytvárajú edukačno-zážitkový proces, ktorý umožňuje nevidiacim vnímať pohybové umenie v plne multisen- zorickej dimenzii.

Audiokomentár je vopred pripravený audioopis vizuálneho stavu a diania na scéne. Počas predstavenia však môžu nastať rôzne zmeny a drobné improvizácie v choreografii, na ktoré je potrebné reagovať. Dô­ležité je vytvárať audiokomentár tak, aby nezaznieval počas hudby, iných zvukov alebo rytmu, ktorý možno vnímať priamo. Na opis pohybov taneč­níkov by sa mali, pokiaľ je to možné, používať jednoduchšie opisy a vyhý­bať sa technickým termínom a špecifickej tanečnej terminológii, ktorej by nevidiaci návštevníci baletu nemuseli rozumieť. Haptické skúsenosti v podobe skúmania haptických sprievodných materiálov a tiež aktívnej účasti na interaktívnej senzomotorickej facilitácii pred predstavením môžu byť veľmi užitočné pre nevidiacich divákov. Umožňujú im vytvoriť si určitú kinestetickú empatiu ešte predtým, než sa zúčastnia samotné­ho predstavenia.

Multisenzorická edukácia

Multisenzorická edukácia spája jednotlivé didaktické fázy (senzorickú integráciu aj kognitívnu stimuláciu) s cieľom aktivovať viaceré zmyslové modality a posilniť pamäťové a kognitívne procesy. Výskumy ukazujú, že takýto prístup podporuje adaptívne učenie a rozvoj novej neuroplastici- ty u detí so zmyslovým postihnutím.^[2]

O pohybe, a teda aj o balete, je potrebné hovoriť vždy ako o senzo- motorickej aktivite. V súčasnosti dobre poznáme funkcie jednotlivých zmyslových systémov a tiež spôsob, ako tieto systémy spolupracujú a v prípade potreby sa „zastupujú“. Proces, ktorý vystihuje problematiku zdieľania informácií medzi zmyslami navzájom, označujeme ako multi- senzorickú integráciu. Ide o jednoznačne zásadný proces spracovania zmyslových informácií.^[3]

Blízkosť- osamelosť- reziliencia: analytické roviny

Komplexnejšie pochopenie vzťahu medzi umením a psychosociálnym rozvojom detí so zrakovým postihnutím nám poskytujú tri prepojené dimenzie - blízkosť, osamelosť a reziliencia. Tieto roviny zároveň pred­stavujú rámec pre interpretáciu ich vnútorného prežívania a sociálnych interakcií v kontexte tvorivých procesov. Blízkosť v kontexte nášho prí­spevku chápeme ako spoluprežívanie a zdieľanie estetického zážitku, ktoré posilňuje pocit prijatia a spolupatričnosti v skupine. Týka sa po­citu sociálneho a emocionálneho spojenia s ostatnými - so spolužiak­mi, s tanečníkmi alebo s učiteľmi. V baletnom umení môže ísť konkrét­ne o pocit spolupatričnosti pri vnímaní hudby, rytmu alebo dotykových a hmatových aktivít. Prežívanie blízkosti môže určitým spôsobom posilniť motiváciu žiakov zúčastniť sa a vnímať predstavenie, podporiť ich emocionálne prepojenie s príbehom baletného predstavenia aj napriek tomu, že ho nedokážu vnímať vizuálne.

Osamelosť v súvislosti so skúmanou problematikou nemusíme chápať ako negatívny stav, ale ako priestor pre introspekciu a formova­nie identity prostredníctvom osobného kontaktu s umeleckým dielom. Osamelosť sa môže objaviť, keď žiaci so zrakovým postihnutím nemajú dostatočný prístup k vizuálnym inťormáciám, ktoré sú pre bežného di­váka základom zážitku z baletu. V niektorých prípadoch však môže pod­poriť vnútornú imagináciu a kreatívne vnímanie pohybu, hudby a rytmu. Tiež môže podporiť schopnosť sústrediť sa na iné zmysly.

Rezilienciu v tomto prípade môžeme interpretovať ako schopnosť vyrovnávať sa so zmyslovým deficitom prostredníctvom umeleckej par­ticipácie, ktorá umožňuje transformovať zraniteľnosť na zdroj tvorivej sily a osobného rastu. Z uvedeného vyplýva, že reziliencia je úzko spätá s kvalitou života jednotlivca so zrakovým postihnutím a podieľa sa na uchovaní jeho fyzického a duševného zdravia.

Reziliencia je schopnosť adaptovať sa na obmedzenia a prekážky, zachovať záujem a nachádzať nové spôsoby vnímania baletu napriek ťažkostiam. Do určitej miery posilňuje sebadôveru žiakov pri objavova­ní, zvnútornení a interpretácii tanca. Žiaci môžu hľadať zmysel a radosť z baletu bez možnosti jeho vizuálneho vnímania a byť tak participatív- nejší na percepcii kultúry a umenia.¹⁰

Metodológia projektu - východiská, priebeh a cieľ výskumu

Cieľom výskumu bolo analyzovať spôsoby a postupnosť procesov sprí­stupnenia klasického baletu Luskáčik deťom so zrakovým postihnutím formou inkluzívneho edukačno-umeleckého workshopu realizovaného na pôde Špeciálnej základnej školy pre nevidiacich a slabozrakých v Bratislave. Zámerom bolo zistiť, ako sa prostredníctvom multisenzorických stratégií, pohybových aktivít, vizuálno-haptických materiálov a digitál­nej aplikácie s audiokomentárom mení kvalita prežívania umeleckého diela, ako aj kognitívne, priestorové a emocionálne kompetencie žiakov. Výskum vychádzal z princípov etablovaných v špeciálnej pedagogike, konkrétne v pedagogike zrakovo postihnutých, a tiež v psychológii ume­leckého prežívania. V jadre nášho záujmu stál predpoklad, že vhodne štruktúrované umelecké prostredie s didakticky pripravenými stimulmi môže rozvíjať nielen estetickú percepciu, ale aj rezilienciu, sebaexpresiu a sociálnu interakciu detí so zrakovým postihnutím.

Výskumné otázky

Výskum sa zameriaval na zodpovedanie týchto otázok:

• Akým spôsobom žiaci so zrakovým postihnutím vnímajú baletné predstavenie Luskáčik, keď je sprístupnené prostredníctvom mobilnej aplikácie s audiokomentárom a dostupnosťou vizuálno-haptických po­môcok?
• Ako multisenzorické pohybové aktivity realizované v rámci worksho- pu prispievajú k rozvoju priestorovej predstavivosti, priestorovej orientá­cie a vnímania vlastnej telesnej schémy žiakov so zrakovým postihnutím?
• Aký emocionálny a sociálny dopad má takto inkluzívne koncipova­ný projekt na žiakov základnej školy so zrakovým postihnutím?

Metodologický rámec

Výskumu sa zúčastnili žiaci so zrakovým postihnutím zo Základnej ško­ly pre zrakovo postihnutých v Bratislave vo veku od 6 do 15 rokov, všetci s diagnostikovaným zrakovým postihnutím rôzneho stupňa - od ťažkej slabozrakosti po úplnú slepotu. Z hľadiska vedecky akceptovaných me­todologických postupov sme realizovali kvalitatívny výskum zameraný na prežívanie a interpretáciu umeleckého zážitku. Ciele sme dosahovali s využitím metódy zúčastneného pozorovania (sledovania pohybovej aktivity a emocionálnych reakcií účastníkov); metódy pološtrukturova- ného skupinového rozhovoru po predstavení (deti opisovali pocity a po­strehy a vytvárali naratívne štruktúry) a analýzy výpovedí (interpretácie spontánnych reakcií a opisov, ktoré odhaľovali kognitívne aj afektívne zložky umeleckého prežívania.

Etické zásady

Účasť žiakov vo výskume bola dobrovoľná a s informovaným súhlasom zákonných zástupcov. Zber údajov bol realizovaný anonymne a prebie­hal v súlade so všeobecnými etickými princípmi a etickými štandardmi špeciálnej pedagogiky a psychologického výskumu.

Charakteristika projektu a postupov realizácie

Projekt Luskáčik pre nevidiacich predstavoval pilotný model sprístupne­nia klasického baletu žiakom so zrakovým postihnutím prostredníctvom kombinácie modifikovaných umeleckých, pedagogických a technolo­gických prvkov a prístupov. Jeho základom bola idea multisenzorického učenia, ktorá umožňuje žiakom vnímať umelecké dielo cez dotyk, sluch, rytmus a pohyb.

V rámci prípravnej fázy bol žiakom didakticky sprostredkovaný pro­stredníctvom rozprávania dej baletu, hlavné postavy, hudobné motívy a hapticky vnímateľné reliéfne materiály. Nasledovala praktická fáza re­alizácie interaktívneho workshopu. Najprv si žiaci osvojili symbolické gestá postáv (napr. princa, Máši alebo myšieho kráľa) cez jednoduché choreografické cvičenia. Po praktickej fáze prebiehala zážitková fáza formou aktívnej haptizácie s využitím vizuálno-haptických materiálov (reliéfnych zobrazení), napr. hmatu prispôsobených rekvizít, taktilných máp scény, fragmentov kostýmových látok.

Zážitková fáza pokračovala aplikáciou rytmických cvičení a nácvi­kom baletných pohybových motívov a póz pod vedením študentov kon­zervatória Evy Jaczovej a špeciálneho pedagóga, ktorí žiakom sprostred­kovali tanečné prvky prostredníctvom dotyku, rytmizácie a pohybového napodobňovania. Študenti konzervatória vykonávali funkciu mediáto- rov medzi umením a pedagogikou, pričom žiakov viedli pri nácviku po­hybových motívov baletu a rytmickej interpretácii. Na workshope bol prítomný aj fotograf, ktorý zaznamenával priebeh aktivít (s informova­ným súhlasom rodičov), avšak bez zásahu do výskumného procesu.

V poslednej etape bezprostredne po workshope nasledovalo samotné živé predstavenie v SND so synchronizovaným audiokomentárom, ktorý mohli žiaci počúvať prostredníctvom aplikácie v mobilnom telefóne a prí­davných slúchadiel. Audiokomentár bol synchronizovaný s hudbou a javis­kovým dianím a umožnil žiakom s rôznym stupňom zrakového postihnutia lepšie porozumieť deju. Mobilná aplikácia s audiokomentárom nebola len moderným technickým doplnkom, ale najmä didaktickým prostriedkom, ktorý podporoval súbežnú aktiváciu zmyslových (auditívnych) procesov a kognitívnych procesov. Audiokomentár citlivo dopĺňal opis pohybu po­stáv na javisku, opisy scén a ďalších dôležitých prvkov baletného predsta­venia bez narušenia estetickej hodnoty predstavenia či jeho kontinuity.

Po baletnom predstavení nasledovala reflexia a verbálny opis pre­žívania baletného predstavenia žiakmi, ktorá sa stala súčasťou edukač­ného procesu žiakov so zrakovým postihnutím.

Z výsledkov pozorovania žiakov so zrakovým postihnutím počas workshopu

Žiaci so zrakovým postihnutím počas workshopu preukazovali vysokú mie­ru záujmu a spontánnej aktivity už v úvodnej fáze. Hoci sa spočiatku preja­vovala opatrnosť v ich pohybe, po niekoľkých minútach sa zapojili do rytmických a pohybových cvičení s narastajúcou sebadôverou. Neverbálne reakcie žiakov - úsmev, smiech, spontánne gestá - signalizovali pozitívnu emocionálnu angažovanosť. V priebehu aktivít sa potvrdila vysoká korelá­cia hmatového kontaktu a priestorovej istoty. Žiaci prirodzene vyhľadávali dotyk ako formu orientácie, ale aj komunikácie. Poslucháči tanečného kon­zervatória, ktorí žiakov so zrakovým postihnutím viedli, využívali dotyk ako základný didaktický nástroj sprostredkovania klasického umenia - jemne usmerňovali polohu rúk a trupu, čo žiakom umožňovalo napodobniť chore­ografické gestá a pochopiť ich symbolický význam. Z pozorovania vyplynu­lo, že žiaci lepšie reagovali na aktivity, ktoré boli spojené s hudbou. Rytmus a dynamika hudobných motívov podporovali ich koordináciu a vnútorný (vestibulárny/proprioceptívny) prehľad o pohybe. Viacerí žiaci reagova­li aj verbálne - výrokmi ako „počujem, ako sa hýbu“ alebo „viem, čo robia“ spontánne vyjadrovali ich prepojenie s hudbou a predstavou o pohybe.

Reakcie detegované počas predstavenia

Najvýraznejšie reakcie sa objavili počas samotného predstavenia Lus­káčiky SND. Žiaci využívajúci mobilnú aplikáciu s audiokomentárom synchronizovaným s dejom na scéne spontánne reagovali smiechom, tlieskaním alebo krátkymi výkrikmi radosti, čím prirodzene prejavovali prežívanie estetického zážitku. Ich spontánny potlesk na konci predsta­venia nebol len prejavom vďaky, ale aj potvrdením vnútorného spoločné­ho prežívania deja. V rozhovoroch následne žiaci uvádzali, že prostredníc­tvom aplikácie s audiokomentárom dokázali lepšie rozlíšiť postavy, scény i zmeny nálady v hudbe. Potvrdili nám, že si dokázali veľmi živo predstaviť dejovú líniu, identifikovať hlavné postavy a vyjadriť im sympatie.

Reflexia po predstavení

Po skončení predstavenia nasledovala skupinová reflexia so špeciálnym pedagógom. Žiaci opisovali svoje dojmy pomocou vlastných slov - niektorí spontánne hovorili o „tanci snehu“, iní o „boji s myšami“ alebo „ra­dosti Máši“. Tieto výpovede potvrdzujú, že žiaci dokázali uchopiť dej na symbolickej úrovni, a teda nielen počuť, ale aj si vytvoriť vnútorné obrazy. Mnohí žiaci uvádzali, že si počas predstavenia „predstavovali ťarby“, ho­ci ich nevideli, čo potvrdzuje aktiváciu synestetických predstáv. Iní žia­ci opisovali, že im „hudba rozprávala príbeh“ a že „cítili pohyb v rukách a nohách“. Z pedagogického hľadiska možno tieto reakcie interpretovať ako prejavy kinestetickej empatie - schopnosti emocionálne sa naladiť na rytmus a dynamiku pohybu prostredníctvom vlastného tela.

Kognitívne, emočné a sociálne aspekty projektu

Počas rozhovorov so žiakmi so zrakovým postihnutím bezprostredne po predstavení bolo zaujímavé sledovať, že žiaci boli schopní po predstavení spontánne hovoriť o hudbe, postavách a o tom, že „si dokázali predstaviť, ako sa postavy pohybujú“. Niektorí žiaci uviedli, že im hudba „pomohla vidieť dej“, iní zase „cítili pohyb v tele“. Ich potlesk, smiech a nadšené re­akcie počas predstavenia nám potvrdili silu autentického umeleckého zážitku a vnútorného prepojenia s dianím na scéne. Zo psychologickej analýzy týchto prejavov vyplýva intenzívna podpora empatie, imaginá­cie a telesnej sebarefiexie. V sociálnej rovine takto pripravené baletné predstavenie posilnilo vzájomnú spoluprácu medzi žiakmi, študentmi konzervatória a špeciálnym pedagógom - žiaci sa prostredníctvom kla­sického umenia učili spolupracovať, zdieľať priestor a spoločne prežívať estetický obsah.

Edukačné a špeciálnopedagogické implikácie

Výsledky výskumu potvrdzujú, že multisenzorické a umelecko-pedagogické inkluzívne prístupy predstavujú eťektívnu ťormu podpory a rozvo­ja žiakov so zrakovým postihnutím. Workshop a následné predstavenie v SND, v ktorom bolo cielene prepojené umenie s edukáciou, umožnilo rozvoj priestorovej predstavivosti, emocionálnej inteligencie a sociál­nej interakcie. Z hľadiska špeciálnej pedagogiky je dôležité, aby žiaci so zrakovým postihnutím neboli len pasívnymi prijímateľmi, ale aj aktív­nymi spolutvorcami zážitku. Takto koncipovaná činnosť podporuje ich autonómiu, sebapoznanie a zároveň rozvíja pozitívny postoj k vlastné­mu postihnutiu.

Sociálna a rezilienčná dimenzia

Workshop a následné baletné predstavenie posilnili u žiakov so zrako­vým postihnutím sociálne väzby a pocit spolupatričnosti. Práca v sku­pine, spoločné aktivity a zdieľanie priestoru s poslucháčmi konzervató­ria podporovali spoluprácu, dôveru a zodpovednosť. Niektorí žiaci, ktorí boli spočiatku pasívni, sa počas aktivít postupne aktivizovali, začali ko­munikovať a spontánne reagovať. Takéto zmeny svedčia o raste sebave­domia a sebaúčinnosti. Z našich pozorovaní vyplýva, že takto pripravené baletné predstavenie nepriamo prispelo aj k rozvoju reziliencie žiakov so zrakovým postihnutím, ich schopnosti zvládať nové situácie a prijať ne­istotu ako súčasť celoživotného učenia sa.

Diskusia a závery

Výsledky výskumu potvrdzujú, že balet Luskáčik pre nevidiacich má jed­noznačný a výrazný edukačno-terapeutický potenciál. Umožňuje, aby sa žiaci so zrakovým postihnutím stali aktívnymi účastníkmi umeleckého diania a aby sa prostredníctvom pohybu a hudby učili o sebe i o svete. Žiaci so zrakovým postihnutím dokázali prostredníctvom správne zvo­lených nástrojov a prístupov plnohodnotne vnímať klasické umenie. Multisenzorické prístupy, kombinácia pohybu, hudby a taktilných pod­netov umožnili vyvážiť absenciu vizuálnej modality a aktivovali činnosť ostatných zmyslov. V kontexte špeciálnej/inkluzívnej pedagogiky a tiež psychológie možno tento model chápať ako eťektívny prostriedok senzorickej edukácie,  v ktorej sa estetická skúsenosť stáva podporným pro­striedkom kognitívneho, emocionálneho aj sociálneho rozvoja.

Výskum zameraný na sprístupnenie baletného diela Luskáčik pre nevidiacich žiakom so zrakovým postihnutím preukázal, že integrácia a synergetizácia umeleckých, didakticko-pedagogických a technologic­kých prístupov môže byť eťektívnym nástrojom rozvoja kognitívnych, emocionálnych a sociálnych kompetencií. Potvrdilo sa nám, že žiaci so zrakovým postihnutím dokážu pri adekvátnej podpore plnohodnotne prežívať estetický zážitok. Kombinácia hudby, pohybu, reliéťnych zobra­zení a audiokomentára prostredníctvom mobilnej aplikácie umožnila kompenzovať absentujúce vizuálne vnímanie a podporila aktiváciu os­tatných zmyslov. Tento prístup umožnil vytvorenie komplexného zážit­kového učenia, v ktorom sa umenie stáva prostriedkom poznania a sebavyjadrenia.

Z pedagogického hľadiska sa ukázalo, že žiaci sa v procese multi- senzorickej stimulácie učia prirodzene a spontánne. Aktívne zapojenie do pohybových a rytmických aktivít umožnilo u žiakov so zrakovým po­stihnutím rozvíjať kinestetické vnímanie, priestorovú orientáciu a spo­luprácu v skupine. Z pozorovaní a reflexie žiakov vyplynulo, že hudba a pohyb môžu byť rovnocenným komunikačným prostriedkom vo vzde­lávaní žiakov s ťažkým zrakovým postihnutím. Z psychologického hľa­diska možno konštatovať, že projekt podporil formovanie identity a po­zitívneho sebahodnotenia žiakov prostredníctvom úspešného zvládania nových situácií. Zážitok umeleckej participácie posilnil ich pocit spolu­patričnosti, emocionálnej stability a reziliencie. Žiaci, ktorí spočiatku prejavovali neistotu, postupne začali byť viac otvorení, spontánni a tvo­riví. Z pohľadu špeciálnej pedagogiky je význam projektu Luskáčik pre nevidiacich viacrozmerný. Potvrdzuje potrebu tvorby takých edukač­ných programov, ktoré podporujú senzomotorickú integráciu, umožňu­jú individuálne prežívanie umenia a poskytujú priestor pre komunikáciu a sebarefiexiu. Súčasne sa nám ako dôležitá ukazuje interdisciplinárna spolupráca medzi špeciálnym pedagógom a študentmi umeleckých od­borov, ktorá môže viesť k vytvoreniu edukačného modelu prekonávajúce­mu tradičné hranice vzdelávania. V zmysle uvedeného teda usudzujeme,

že nami pripravený, spracovaný a zrealizovaný edukačný projekt podpo­ril u žiakov so zrakovým postihnutím rozvoj troch kľúčových oblastí:

• priestorovej predstavivosti - žiaci dokázali slovne opísať usporiada­nie scény, pozíciu postáv i zmeny priestoru; to poukazuje na účin­nosť vizuálno-haptických pomôcok a kombinácie zvukového sprie­vodu s rytmom hudby;
• naratívnym kompetenciám - v reflexii žiaci spontánne vytvára­li príbehové štruktúry, pomenúvali postavy a ich vzťahy, rozumeli vývoju deja;
• emočnej rezonancii - reakcie žiakov počas predstavenia (smiech, potlesk, výkriky radosti) boli prirodzeným prejavom estetického prežívania a súčasne signálom socializačného efektu spoločného umeleckého zážitku.

Z hľadiska špeciálnej pedagogiky konštatujeme, že v rámci projek­tu sa rozvinula schopnosť integrácie zmyslového vnímania, pohybovej aktivity a emocionálnej expresie. Výsledky naznačujú, že koncept Lus­káčik pre nevidiacich má potenciál stať sa súčasťou širšieho systému inkluzívnej umeleckej edukácie. V budúcnosti by bolo vhodné nadvia­zať na túto skúsenosť realizáciou ďalších projektov, ktoré sprístupnia divadelné a baletné diela rôznym skupinám žiakov so zmyslovým alebo viacnásobným postihnutím. Dôležitým krokom by bolo aj rozšírenie mo­bilnej aplikácie o adaptívne funkcie, napríklad možnosť individuálneho nastavenia tempa, či doplnenia interaktívnych prvkov. V spolupráci so špeciálnymi pedagógmi, psychológmi a umeleckými školami je možné vytvoriť metodiku pre systematické využívanie umenia ako prostried­ku vzdelávania a psychologickej podpory. Projekt Luskáčik pre nevidia­cich sa stal priekopníckym modelom prepojenia umenia, technológie a špeciálnej pedagogiky v medzinárodnom kontexte. Naše zistenia po­tvrdzujú, že aj pri zmyslovom obmedzení či úplnej absencii zraku mož­no plnohodnotne rozvíjať estetické a emocionálne prežívanie a že di­vadelné umenie dokáže otvárať cestu k poznaniu, empatii a vnútornej sile človeka.

Literatúra

BLÄSING, Bettina -ZIMMERMANN, Esther. Dance Is More Than Meets the Eye - How Can Dance Performance Be Made Accessible for a Non-sighted Audience? In Frontiers in Psychology, 2021, roč. 12. ISSN 1664-1078. [online], [cit. 9.11.2025], Dostupné na internete: https://www>. frontiersin.org/journals/psychology/articles/10.3389/ fpsyg.2021.643848/full. DOI: https://doi.org/10.3389/ fpsyg.2021.643848.

CAVAZOS QUERO, Luis - IRANZO BARTOLOMÉ, Jorge - CHO, Jundong. Accessible Visual Artworks for Blind and Visually Impaired People: Comparing a Multimodal Approach with Tactile Graphics. In Electronics, 2021, roč. 10, č. 3.297 s.

E-ISSN 2079-9292. [online], [cit. 9.11.2025], Dostupné na internete: https://www.mdpi.eom/2079-9292/10/3/297. DOI: https://doi.org/10.3390/electronicsl0030297.

DEVOS, Piet. Dancing beyond sight: how blindness shakes up the senses of dance. In Disability Studies Quarterly, 2018, roč. 38, č. 3. ISSN 1041-5718; eISSN 2159-8371. [online], [cit. 9.11.2025], Dostupné na internete: https://dsg-sds>. org/article/id/1501. DOI: https://doi.org/10.18061/dsg. V38Í3.6473.

FRYER, Louise. Staging the Audio Describer: An Exploration of Integrated Audio Description. In Disability Studies Quarterly, 2018, roč. 38, č. 3. e-ISSN (online): 2159-8371. [online], [cit. 9.11.2025], Dostupné na internete: https://dsg-sds>. org/article/id/1491. DOI: https://doi.org/10.18061/dsg. V38Í3.6490.

MLÍKA, Richard - VINGRÄLKOVÄ, Eva - VYSKOTOVÄ, Jana. Multisenzorická integrace. In Rehabilitácia - vedecký časopis, 2023, roč. 60, č. 1, s. 35 - 51. ISSN 0375-0922. [online], [cit. 9.11.2025], Dostupné na internete: https:// casopis.rehabilitacia.sk/index.php/lcrh/article/view/33. DOI: https://doi.org/10.61983/lcrh.v60il.33.

SOKOLOVÄ, Lenka. Psychologické princípy prevencie. Bratislava : Nivám, 2022.13 s. [online], [cit. 9.11.2025], Dostupné na internete: https://nivam.sk/wp-content/ uploads/2022/10/Psychologicke-principy-prevencie.pdf.

VANDER WILT, Dirk - FARBOOD, Morwaread Mary. Automating Audio Description for Live Theater. In Proceedings ofthe 14th Internationa! Audio Mostly Conference, AM'19,2019, s. 1 - 6. ISBN (electronic) 978-1-4503-7297-8. [online], [cit. 9.11.2025], Dostupné na internete: https://dl.acm. org/doi/10.1145/3356590.3356603. DOI: https://doi>. org/10.1145/3356590.3356603.

WALCZAK, Agnieszka. Audio Description on Smartphones: Making Cinema Accessible for Blind People. In Universal Access in the Information Society, 2017, č. 17. ISSN 1615-5289. [online], [cit. 9.11.2025], Dostupné na internete: https://link>. springer.eom/article/10.1007/sl0209-017-0568-2#citeas. DOI: https://doi.org/10.1007/sl0209-017-0568-2.

Kontakt

Mgr. Galina Kubalová

Pedagogická fakulta UK v Bratislave Račianska 59,813 34 Bratislava, Slovakia e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. doc. PaedDr. Jana Lopúchová, PhD. Pedagogická fakulta UK v Bratislave Račianska 59,813 34 Bratislava, Slovakia e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

ORCID: https://orcid.org/0000-0002-2951-4342

Článok vyšiel v Zborník vedeckých príspevkov z medzinárodnej Banskobystrickej teatrologickej konferencie
ISBN 978-80-971155-8-6 (print)

ISBN 978-80-971155-9-3 (online)

DOI: 10.31577/2025.9788097115593